Junior Peťo
810.319-4 | Na konci sveta (Česka)
Je príjemná augustová nedeľa, teda jej večer a slnko sa pomaly blíži k horizontu. O pár dní už možno ani nebude o tomto čase svietiť. Na vrcholkoch hôr panuje na leto príjemný vietor, inak je tam v podstate ticho, možno počuť jemný ruch z cesty č. 223 a veterné turbíny. Ticho "horských" lúk preruší hluk TDI motora a šuchot štrku na poľnej ceste. Z auta vybehnú traja ľudia, všetci pozerajúc na hodinky. Bolo tak o päť minút sedem večer. Čo by tak robili traja "blízni" uprostred lúky niekde, kde ani líšky nedávajú dobrú noc? Zrazu sa všetci rozbehnú smerom do kopca. Áno, uprostred tejto prírody sa nachádza trať, pre verejnosť nesúca číslo 137, dobre známa zimnými závejmi a posledné roky aj biednou prevádzkou, ktorá sa od nového grafikonu výrazne zmení. Po zaujatí pozície je pár minút po siedmej a v strese ešte upravujeme miesto aby sme si to čo bude čoskoro minulosťou zachytili na pamäťovú kartu. Po dokončení prípravy stres mierne opadá, akurát nás začínajú bolieť ruky a vlak stále nikde. Až zrazu počujeme v diaľke kvílenie vznikajúce trením dvojnápravových vozidiel o oblúky. Odfotíme a v klude sa poberieme k autu v ústrety dlhej cesty do hlavného mesta.
Na tomto celom by možno nebolo toľko zvláštneho, aj keď motorové vozne r.810 cielene fotí naozaj málo fotografov, tak tu zvláštnosť možno nájdeme. Kto by takto blízko Nemeckým hraniciam, naozaj na "konci sveta" kde sa takmer zastavil čas čakal fotografa zo Slovenska, ktorý predsa doteraz fotil len vlaky tvorené veľkou súpravou? Zmena je život a čaro sa dá nájsť vo všetkom...
Os 5299 (Cranzahl - Vejprty - Chomutov)
810.319-4 | Na konci sveta (Česka)
Je príjemná augustová nedeľa, teda jej večer a slnko sa pomaly blíži k horizontu. O pár dní už možno ani nebude o tomto čase svietiť. Na vrcholkoch hôr panuje na leto príjemný vietor, inak je tam v podstate ticho, možno počuť jemný ruch z cesty č. 223 a veterné turbíny. Ticho "horských" lúk preruší hluk TDI motora a šuchot štrku na poľnej ceste. Z auta vybehnú traja ľudia, všetci pozerajúc na hodinky. Bolo tak o päť minút sedem večer. Čo by tak robili traja "blízni" uprostred lúky niekde, kde ani líšky nedávajú dobrú noc? Zrazu sa všetci rozbehnú smerom do kopca. Áno, uprostred tejto prírody sa nachádza trať, pre verejnosť nesúca číslo 137, dobre známa zimnými závejmi a posledné roky aj biednou prevádzkou, ktorá sa od nového grafikonu výrazne zmení. Po zaujatí pozície je pár minút po siedmej a v strese ešte upravujeme miesto aby sme si to čo bude čoskoro minulosťou zachytili na pamäťovú kartu. Po dokončení prípravy stres mierne opadá, akurát nás začínajú bolieť ruky a vlak stále nikde. Až zrazu počujeme v diaľke kvílenie vznikajúce trením dvojnápravových vozidiel o oblúky. Odfotíme a v klude sa poberieme k autu v ústrety dlhej cesty do hlavného mesta.
Na tomto celom by možno nebolo toľko zvláštneho, aj keď motorové vozne r.810 cielene fotí naozaj málo fotografov, tak tu zvláštnosť možno nájdeme. Kto by takto blízko Nemeckým hraniciam, naozaj na "konci sveta" kde sa takmer zastavil čas čakal fotografa zo Slovenska, ktorý predsa doteraz fotil len vlaky tvorené veľkou súpravou? Zmena je život a čaro sa dá nájsť vo všetkom...
Os 5299 (Cranzahl - Vejprty - Chomutov)